About me

Ahoj!

Za týmto eshopom s handmade výrobkami je toho omnoho viac ako sa na prvý pohľad zdá. Je to tak dá sa povedať so všetkým, nie? 

Volám sa Michaela, teraz mám 19 rokov a musím skonštatovať, že bez svojho Instagramového účtu @eyeinshell by som nad vlastným eshopom nikdy ani len neuvažovala. Preto vyzývam každého kto sa bojí niečo tvoriť, ak i len na sociálnej sieti ako je Instagram, nech začne čeliť svojmu strachu a proste tvorí. Svoj investovaný čas už spať nevrátite, ja možem byť teraz vďačná svojmu 17-ročnému ja za to, že som začala.  

Ako som sa dostala k tvoreniu / modelovaniu ?

Začala by som úplne prvou spomienkou, ktorá sa mi viaže k mojej tvorbe, aj ked som si to spojila dokopy až teraz nedávno. Keď som mala približne 11 rokov a moja sestra mala 14, mali sme facebookovu stránku kde sme predávali za pár centov svoje výrobky z fima. Viem, že vtedy sme predávali hlavne výrobky mojej sestry, lebo mne to nešlo ani len trocha a na mojich výtvoroch sme sa skor smiali. Ešte ma napadá obdobie, ktoré bolo pred našim facebookovým biznisom a to bolo predávanie náramkov ,ešte aj s jednou kamarátkou pred  panelákom. Na počudovanie sa nám celkom darilo. Na cenovkách sme mali kamene, aby nám ich neodfúkol vietor. Nejeden človek si myslel, že predávame obyčajné kamene, keďže hneď na cenovke bol položený kameň. Viem, že nám aj ukradli nejaký chalani 2 eurá, čo bol náš dvojdenný zárobok, ktorý sme si delili medzi sebou tri! 

A teraz už aktuálne. Na dlhú dobu som na tvorenie a predávanie úplne zabudla a nezaujímala sa o to. Dospievanie bolo pre mňa (aj je) ťažké a trápilo ma len to, čo si o mne kto myslí. Až keď som mala 17 rokov, tak som si založila instagramový bazárik s oblečením. Mali sme doma extrémne veľa oblečenia, ktoré doma ležalo vo vreciach, tak som to pridávala a predávala. Nazbieralo sa mi tam celkom dosť ľudí, cca 1400 sledovateľov. V to obdobie som sa dala dokopy s mojim terajším priateľom. On v tom hrá naozaj veľkú rolu. Na konci augusta 2019 odišiel do Dánska na vysokú školu (myslela som si, že tam bude 4 roky) a ja som ostala úplne, ale že úplne sama...znova. Bolo to pre mňa jedno z najťažších období a je to práve to obdiobie, kedy som sa uchýlila ku tvoreniu. Z nostalgie som si cestou z fitka kúpila jedno malé balenie fima a hneď ako som prišla domov som vytvorila prívesok s kryštálom - nič originálne, niečo také čoho je plný Pinterest, len v nepodarenej verzii. Okrem školy som nemala takmer nič, takže samota ma prirodzene hnala k nejakým tvorivým činnostiam. Občas som vytvorila niečo z fima, inokedy som šila alebo kreslila. Aj nikdy pred tým nechela niečo tvoriť, nechcela som spadať do kategórie umelec, asi to tak má byť. Raz som pridala 3 malé tváričky z fima aj na svoj ešte vtedy bazárik a ľudom, ktorí ma sledovali sa veľmi páčili. Aj keď len za cenu materiálu, veľakrát ani to nie, všetky náhrdelníky sa predali. Pre mňa, vtedy 17 ročnú, to bolo super, lebo som si mohla ísť niekedy po škole sadnúť na kávu za svoje poeniaze, ktoré som si privyrobila svojou prácou a nie brigádou a ani som ich nemusela pýtať od maminy. Takto to pokračovalo až do konca roka 2019.

A vo februári 2020 sa vrátil moj priateľ z Dánska spať na Slovnesko, on ma dosť motivoval a videl v tom čo robím potenciál, viac ako ja sama. Stále som sa zhadzovala a nadávala si za všetko. Nebol tu dlho a začala korona. Takže pre mňa sú posledné roky plné samoty, ale naučila som sa tým veľa vecí a teraz som sa konečne spamatala a dala som si ciele.  Nie každý ma aspoň to, čo mám ja. Chcem sa posunúť ďaľej a verím, že moje veci si budú k sebe stále priťahovať tak úžasných ľudí ako doteraz. Pretože vy vidíte len výrobok,ale ja za tym vidím toto všetko a ešte viac. Preto sa slovne ani nedá vyjadriť moja vďačnosť každému kto ma podporuje. Mám vás rada!❤❤❤